Metodické studie
Replikačné štúdie v psychológii:
pojednanie o dvoch dôležitých otázkách |
| V rámci prebiehajúcej renesancie psychologického
výskumu boli navrhnuté viaceré postupy,
majúce potenciál zlepšiť súčasnú situáciu. Medzi
nimi zastávajú prominentné postavenie tzv.
replikačné štúdie. Autori, ktorý by chceli k realizovaným
replikačným štúdiám zaujať kritické
stanovisko, alebo replikačnú štúdiu realizovať,
potrebujú reflektovať dve dôležité otázky. Prvá
sa týka toho, aké podmienky musia byť splnené
na to, aby mohla byť štúdia číslo 2 považovaná
za replikáciu štúdie číslo 1. To sa úzko dotýka
definície toho, čo možno pod replikačnou štúdiou
rozumieť, a toho, ako možno replikačné
štúdie kategorizovať z metodologického hľadiska,
reflektujúc rôzne koncepčné a terminologické
otázky. Druhá sa týka toho, aké podmienky je
potrebné splniť na to, aby bolo možné tvrdiť, že
výsledky replikačnej štúdie predstavujú „úspešnú/
neúspešnú“ replikáciu. To sa úzko dotýka
toho, aký štatistický postup analýzy dát je využitý,
a toho, aký je hlavný cieľ danej replikačnej
snahy. Cieľom tohto príspevku je preto sumarizovať
súčasný stav poznania pojednávajúci
o týchto dvoch kľúčových aspektoch a následne
ho syntetizovať do dvoch funkčných klasifikácií:
A) rôznych druhov replikácií z metodologického
hľadiska; B) rôznych druhov prístupov
k analýze dát zo štatistického hľadiska. Autori
argumentujú, že namiesto výlučnej preferencie
toho-ktorého prístupu je potrebné reflektovať
silné a slabé stránky viacerých prístupov a explicitne
zvažovať širší kontext cieľa danej replikácie. |
| Klíčová slova: replikácia,
replikačná štúdia,
replikovateľnosť,
zovšeobecniteľnosť,
kríza,
renesancia |
Pavol Kačmár, Matúš Adamkovič (2020). Replikačné štúdie v psychológii:
pojednanie o dvoch dôležitých otázkách. Československá psychologie, 64(1), 66-83.
| |
| Replication studies in psychology:
a discourse on two important
issues |
| During the progressing renaissance of psychological
research, various suggestions have
been proposed concerning how to improve the
current situation. Among them, a prominent
place belongs to replication studies. However
the authors aiming to critically evaluate conducted
replications or to conduct a replication
study themselves needs to explicitly reflect two
crucial issues. The first regards conditions that
need to be met in order to consider the second
study as a replication of the first. This concerns
the definition of replication and broader categorization
of replication types from a methodological
point of view, reflecting various conceptual
and terminological issues. The second
regards conditions that need to be met in order
to say that the results of the replication study
replicated/did not replicate the original study.
This involves the way in which the study is statistically
analysed with respect to its main goal.
Therefore, the aim of the present article is to
discuss and to summarize the present state of
the literature regarding these two issues and to
synthesize it into two functional classifications:
A, various types of replications from a methodological
point of view; B, various possibilities
of data analysis from a statistical point of
view. It is argued that instead of non-critically
preferring one specific approach, the researcher
should reflect the pros and cons of various approaches
and the broader context of the goal of
the replication study. |
| Keywords: replication,
replication study,
replicability,
generalizability,
crisis,
renaissance
|
|
