Přehledové studie Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? |
Sklon k sebapotvrdzovaniu (confirmation bias)
sa považuje za jeden z najproblematickejších
aspektov ľudského usudzovania, no doteraz neexistuje
jednotné vymedzenie tohto fenoménu,
čo spôsobuje metodologické medzery pri jeho
meraní. Cieľom štúdie je preto priniesť prehľad
relevantných empirických výskumov, pokúsiť
sa o klasifikáciu metód používaných na meranie
sklonu k sebapotvrdzovaniu v závislosti od fáz
usudzovania (vyhľadávanie, interpretácia a vybavovanie
z pamäti) a identifikovať efektívny
spôsob jeho merania. V závere autori poukazujú
na nevyhnutné predpoklady, ktoré by mala spĺňať
metodika na meranie sklonu k sebapotvrdzovaniu:
mala by merať postoje k téme a zároveň
sklon k sebapotvrdzovaniu vo vyhľadávaní
informácií, interpretácii dôkazov a pri vybavovaní
si informácií. Výsledky získané takouto
metódou by pomohli objasniť, ako sa sklon
k sebapotvrdzovaniu prejavuje v rôznych fázach
usudzovania a v neposlednom rade by pomohli
preskúmať a overiť spôsoby, či a ako sa dá efektívne
redukovať. |
Klíčová slova: sklon k sebapotvrdzovaniu,
zaujatosť vlastného pohľadu,
selektívne vybavovanie |
Daša Vedejová, Vladimíra Čavojová (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu?. Československá psychologie, 64(2), 184-196.
| |
How to examine confirmation bias? |
Confirmation bias is one of the most problematic
aspects of human reasoning, but there is no
universal definition of this phenomenon resulting
in the methodology gaps in its measurement.
The aim of the study is to provide a review of
relevant empirical research and classification
of the methods used for measuring confirmation
bias depending on the stages of the reasoning
(search, interpretation, and memory recall),
and identification of an effective method for its
measurement. In the discussion, the prerequisites
that should be met by a methodology for
measuring confirmation bias are outlined: it
should measure confirmation bias in searching
for information, interpretation of evidence, and
memory recall of information and also the attitudes
to the topic being measured. The results
obtained by such a method would help to clarify
how the confirmation bias manifests iself at different
stages of reasoning and, last but not least,
would help to examine and verify whether and
how can it be effectively reduced. |
Keywords: confirmation bias,
myside bias,
selective recall
|
|