Československá psychologie
Husova 4, 110 00 Praha 1, tel. (02) 24 220 979, l. 543
Přehledové studie
Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu?
Sklon k sebapotvrdzovaniu (confirmation bias) sa považuje za jeden z najproblematickejších aspektov ľudského usudzovania, no doteraz neexistuje jednotné vymedzenie tohto fenoménu, čo spôsobuje metodologické medzery pri jeho meraní. Cieľom štúdie je preto priniesť prehľad relevantných empirických výskumov, pokúsiť sa o klasifikáciu metód používaných na meranie sklonu k sebapotvrdzovaniu v závislosti od fáz usudzovania (vyhľadávanie, interpretácia a vybavovanie z pamäti) a identifikovať efektívny spôsob jeho merania. V závere autori poukazujú na nevyhnutné predpoklady, ktoré by mala spĺňať metodika na meranie sklonu k sebapotvrdzovaniu: mala by merať postoje k téme a zároveň sklon k sebapotvrdzovaniu vo vyhľadávaní informácií, interpretácii dôkazov a pri vybavovaní si informácií. Výsledky získané takouto metódou by pomohli objasniť, ako sa sklon k sebapotvrdzovaniu prejavuje v rôznych fázach usudzovania a v neposlednom rade by pomohli preskúmať a overiť spôsoby, či a ako sa dá efektívne redukovať.
Klíčová slova: sklon k sebapotvrdzovaniu, zaujatosť vlastného pohľadu, selektívne vybavovanie
Daša Vedejová, Vladimíra Čavojová (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu?. Československá psychologie, 64(2), 184-196.

How to examine confirmation bias?
Confirmation bias is one of the most problematic aspects of human reasoning, but there is no universal definition of this phenomenon resulting in the methodology gaps in its measurement. The aim of the study is to provide a review of relevant empirical research and classification of the methods used for measuring confirmation bias depending on the stages of the reasoning (search, interpretation, and memory recall), and identification of an effective method for its measurement. In the discussion, the prerequisites that should be met by a methodology for measuring confirmation bias are outlined: it should measure confirmation bias in searching for information, interpretation of evidence, and memory recall of information and also the attitudes to the topic being measured. The results obtained by such a method would help to clarify how the confirmation bias manifests iself at different stages of reasoning and, last but not least, would help to examine and verify whether and how can it be effectively reduced.
Keywords: confirmation bias, myside bias, selective recall