Štúdia je zameraná na analýzu sociálneho poznania HIV/AIDS z pohľadu teórie sociálnych reprezentácií. Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na transformáciu poznania v spoločnosti, procesy zakotvovania a objektivizácie, symbolickú a obraznú, neuvedomovanú stránku reprezentácií HIV/AIDS a ich súvislosť so sociálnou identitou.
Analýza šírenia poznania danej témy v slovenskej spoločnosti poukazuje na teoreticky predpokladaný trend: prechod od vedeckej fázy k reprezentatívnej, ako i na niektoré socio-kultúrne špecifiká, napr. panická a antipanická reprezentácia. Kvalitatívna sonda medzi žiakmi ZŠ (n = 72) viedla k predbežným záverom, že pri okrajovosti a len sporadickom objavovaní sa tém týkajúcich sa HIV/AIDS v spoločnosti, kedy sa poznanie nestalo v širšej miere "sociálne živým", dochádza: buď k extremizácii, resp. polarizácii obraznej stránky reprezentácie (v našom prípade obraz človeka HIV+), alebo k veľkej variete obrazných reprezentácií či k istému "obraznému koktailu" (v našom prípade obraz človeka s AIDS). Empirická sonda ukázala, že verbálnu stránku reprezentácií tvorí vo väčšine niekoľko základných "konzervovaných" informácií (v našom prípade reprezentácia: smrteľná choroba prenášaná sexuálnym stykom a krvou). Na druhej strane menej uvedomovaná úroveň reprezentácie obsahuje negatívne emócie a pravdepodobné spojenie s niektorou z tzv. "rizikových skupín" (v našom prípade strach a hnev spojený s narkomániou). Sociálne reprezentácie sa zakotvujú k známejšiemu kontextu, čo nemusí odrážať reálny stav (v našom prípade zakotvenie HIV/AIDS k narkománii, spojenie, ktoré nie je v súčasnosti slovenským problémom, ale narkománia je všeobecne viac medializovaná). Diskutované sú ďalšie možné súvisiace reprezentácie a metodologické možnosti výskumu sociálneho poznania z pohľadu teórie sociálnych reprezentácií. |
