V tejto štúdii je overovaná súvislosť senzitivity voči nespravodlivosti v interperonálnych vzťahoch (Lovaš, 1995) s interpersonálnymi črtami správania (Wiggins, 1979; Wiggins, Trappnel, Phillips, 1988). Dovodom k takto stanovenému projektu bolo najmä uvedomenie si interpersonálnej povahy citlivosti voči nespravodlivosti. Bol postulovaný predpoklad, že sociálno-psychologické charakteristiky sa budú podieľať na senzitivite voči nespravodlivosti, pretože konanie v sociálnych situáciach je spolupodmieňované interpersonálnymi charakteristikami subjektu. Výskumu sa zúčastnilo 195 osob vo veku od 18 do 25 rokov. Percepcia výskytu situácií evokujúcich nespravodlivosť a frekvencia výskytu zlosti boli ako dve zložky senzitivity voči nespravodlivosti overované L. Lovašovým (1995) dotazníkom SVN. Interpersonálne črty správania sa zisťovali prostredníctvom metodiky IAS-R (Wiggins, Trappnel, Phillips, 1988). Výsledky tohto projektu (korelačná štúdia prostredníctvom Pearsonovho koeficientu) potvrdili, že interpersonálne črty správania sa spolupodieľajú na senzitivite jedincov voči nespravodlivosti. Dané výsledky preukázali vyššiu mieru citlivosti voči nespravodlivosti (v percepčnej rovine) u submisívnych a introvertovaných jedincov. So vzrastajúcou dominanciou a extraverziou sa u žien, naopak znižoval udávaný počet nespravodlivých situácií. Percepcia frekvencie výskytu situácií evokujúcich nespravodlivosť štatisticky významne vzrastala taktiež so zvýrazňovaním prejavov arogancie. Z hľadiska emocionálnej zložky senzitivity voči nespravodlivosti sa ukázalo, že udávaný počet reakcií zlosťou na nespravodlivé situácie sa u žien zvyšoval s rastúcou chladnokrvnosťou. Grafické vyjadrenie daných výsledkov pritom poukázalo aj na nelineárnu povahu niektorých súvislostí. Všetky výsledky sú interpretované hlavne v kontexte dosledkov, akými sa rozne interpersonálne charakteristiky možu prejavovať v správaní a prežívaní v situáciách nespravodlivosti. V tomto zmysle sa následne objasňujú rozdiely v citlivosti voči nespravodlivosti, ktoré sa prejavili v rámci jednotlivých čàt interpersonálneho správania. Taktiež sa však pripomína, že aj odlišná miera výskytu interpersonálnej nespravodlivosti by sa mohla podieľať na formovaní interpersonálnych prejavov. |