Předběžná sdělení
Meranie kvality života: analýza
prehľadových štúdií evidovaných vo vybraných
databázach |
| Cieľom príspevku je zmapovať stav merania
kvality života na základe analýzy prehľadových
štúdií zaradených do publikačných databáz
EBSCO a Proquest. Analyzované štúdie boli
vybrané podľa týchto kritérií: a) autori prehľaPředběžná
sdělení / 371
dových štúdií realizovali systematickú rešerš
literatúry z publikačných databáz; b) pojem
kvalita života bol deklarovaný názvom alebo
abstraktom; c) v štúdii bolo uvedené hodnotenie
psychometrických alebo klinimetrických parametrov
merania. Zo 64 identifikovaných štúdií
bolo 17 vybraných pre samotnú analýzu, ktorá
bola zameraná na štyri vlastnosti analyzovaných
postupov a nástrojov: a) aké sú teoretické východiská
merania kvality života, b) ako boli zaradené
hodnotené nástroje do kategórií, c) aké sú ich
psychometrické/ klinimetrické vlastnosti a d)
aké sú odporúčania autorov prehľadových štúdií
týkajúce sa merania kvality života. Čo sa týka
teoretických východísk jednotlivých nástrojov,
bola zaznamenaná relatívna zhoda v definovaní
konštruktu kvality života, ale veľké odlišnosti
v používaní tohto konštruktu pri meraní a identifikovaná
bola konfúzia pojmov kvalita života
a „na zdravie sa vzťahujúca“ kvalita života. Čo
sa týka toho, k akému typu používaný nástroj
patrí, typickým je rozlíšenie na špecifické a generické
nástroje, kde špecifické sú citlivejšie
k zmene a odlišnostiam medzi skupinami, ale
neumožňujú širšie porovnanie medzi rôznymi
kategóriami respondentov. Čo sa týka psychometrických
ukazovateľov hodnotených nástrojov,
zistená bola absencia overovania test-retest
reliability a neadekvátne postupy, resp. chýbanie
obsahovej a konštruktovej validity nástroja.
K najpoužívanejším klinimetrickým parametrom
patril ukazovateľ responsiveness, jeho absencia
patrila k často konštatovaným nedostatkom. Pre
odporúčania autorov prehľadových štúdií platí,
že sú rôznorodé a upozorňujú na mnohé problémy,
ktoré je v prípade merania kvality života
potrebné riešiť. |
| Klíčová slova: kvalita života,
na zdravie sa vzťahujúca kvalita života,
psychometria,
klinimetria |
Peter Babinčák (2013). Meranie kvality života: analýza
prehľadových štúdií evidovaných vo vybraných
databázach. Československá psychologie, 57(4), 358-371.
| |
| Measurement of quality of life: overview studies analysis in
selected data-bases |
| The paper conducts a survey of the state
of quality of life measurement on the basis
of analysis of overview studies included in
EBSCO and Proquest publication data-bases.
The analyzed studies were selected according
to these criteria: a) authors of overview studies
accomplished a systematic research of literature
from publication data-bases; b) concept of quality
of life was declared by the title or abstract;
c) the evaluation of psychometric or clinimetric
parameters of measurement was included in
the study. From 64 identified studies, 17 were
selected for analysis focused on four characteristics
of analyzed procedures and instruments:
a) what are the theoretical starting points for
quality of life measurement, b) how were the
evaluated instruments classified into the categories,
c) what are their psychometric/clinimetric
parameters, and d) what are the recommendations
of authors of overview studies concerning
quality of life measurement. In theoretical starting
points of particular instruments the relative
agreement in defining the construct of quality of
life was found but big differences in using this
construct in measuring, and the confusion of
quality of life and „health-related quality of life“
concepts was identified. Concerning the type of
the used instrument the typical differentiation is
specific and generic instruments. The specific
ones are more sensitive to change and differences
between groups but they do not make
possible the wider comparison between different
categories of respondents. In psychometric
parameters of evaluated instruments the absence
of verifying the test-retest reliability and nonadequate
procedures were found, missing the
content and construct validity of the instrument
respectively. The responsiveness indicator was
the most used clinimetric parameter, its absence
was one of often stated deficiencies. Concerning
the recommendations of authors of overview
studies they are diverse and they alert to numerous
problems that must be solved in measuring
the quality of life. |
| Keywords: quality of life,
health-related quality of life,
psychometrics,
clinometric |
|
