Výzkumné studie
Subklinická paranoja a jej vzťah k emočnému distresu a vzťahovej väzbe |
| Cieľ: Cieľom výskumu bolo analyzovať vzťahy
medzi subklinickou paranojou, emočným distresom
a vzťahovou väzbou.
Súbor a procedúra: Výskumný súbor pozostával
zo 176 študentov Filozofickej fakulty Univerzity
Komenského. Participantom boli administrované
Škála paranoje, Rosenbergova škála
sebaúcty, Dotazník blízkych vzťahov a Škála
depresie, úzkosti a stresu.
Hypotéza: Autori predpokladali, že vyššia miera
subklinickej paranoje súvisí s vyššou mierou
emočného distresu. Predpokladali tiež, že vzťah
medzi neistou vzťahovou väzbou a subklinickou
paranojou je čiastočne mediovaný prostredníctvom
emočného distresu a sebaúcty.
Výsledky: Subklinická paranoja súvisela s nižšou
mierou sebaúcty a s vyššou mierou prežívanej
depresie, úzkosti a stresu. U participantov
s neistou vzťahovou väzbou bola zistená vyššia
miera subklinickej paranoje. Najvyššia bola
u participantov so zaoberajúcim sa typom väzby.
Emočný distres čiastočne medioval vzťah
medzi úzkosťou v blízkych vzťahoch a subklinickou
paranojou. Emočný distres ale nepôsobil
ako mediátor vzťahu medzi vyhýbaním v blízkych
vzťahoch a subklinickou paranojou. Nepodarilo
sa preukázať mediačný efekt sebaúcty.
Limity štúdie: Výskumný súbor tvorili študenti
a nebol reprezentatívny vzhľadom na populáciu. |
| Klíčová slova: subklinická paranoja,
emočný distres,
vzťahová väzba |
Michal Hajdúk, Anton Heretik jr. (2016). Subklinická paranoja a jej vzťah k emočnému distresu a vzťahovej väzbe. Československá psychologie, 60(1), 26-37.
| |
| Subclinical paranoia and its
relation to emotional distress
and adult attachment |
| Objectives. The aim of the research was analysis
of the relation to sublinical paranoia, emotional
distress and adult attachment.
Sample and setting. Research sample consisted
of 176 students of Faculty of Arts from Comenius
University. Paranoia Scale, Rosenberg
Self-esteem Scale, Relationship Questionnaire
and Depression, Anxiety and Stress Scale were
administered to students.
Hypotheses. The authors hypothetize that subclinical
paranoia will be associated with higher
level of emotional distress. They also hypothetize
that relation between subclinical paranoia
and insecure attachment will be partially mediated
by emotional distress and self-esteem.
Results. Subclinical paranoia was associated
with lower self-esteem and higher levels of depression,
anxiety and stress. Participants with
insecure attachment have higher level of subclinical
paranoia, especially participants with
preoccupied attachment. Emotional distress partially
mediated association between attachment
anxiety and subclinical paranoia. Emotional
distress did not mediate association between
attachment avoidance and subclincal paranoia.
Self-esteem did not mediate relationship between
attachment and subclinical paranoia.
Study limitation. Research sample consisted
only of students and was not representative. |
| Keywords: subclinical paranoia,
emotional distress,
attachment
|
|
