Výzkumná studie
Čítanie a alexia u slovensky hovoriacich
pacientov s Alzheimerovou chorobou |
| Ciel. Cieľom výskumnej štúdie bolo analyzovať
výkony v úlohách čítania slov a pseudoslov
u pacientov s demenciou pri Alzheimerovej
chorobe (ACH) a opísať syndrómy alexie
u týchto pacientov. Výskumom chceli autori
overiť platnosť silnej verzie hypotézy o hĺbke
ortografie pri čítaní.
Súbor. Úlohami čítania slov a pseudoslov bolo
vyšetrených 75 pacientov diagnostikovaných
demenciou pri ACH rôzneho stupňa: ľahký (32),
stredný (31) a ťažký stupeň (12). Kontrolnú skupinu
tvorilo 80 intaktných osôb bez kognitívneho
deficitu v rovnakom vekovom pásme.
Hypotéza. S narastajúcim stupňom ACH klesá
výkon v úlohách čítania. Autori predpokladali,
že vo výkone sa objaví vplyv lexikality (lepšie
čítanie reálnych slov ako pseudoslov) a u pacientov
s demenciou pri ACH pri poruchách
čítania bude dominovať fonologická alexia.
Štatistická analýza. Shapiro-Wilkovým testom
bolo overované rozloženie dát výskumnej
vzorky. Výkony skupiny pacientov s rôznym
stupňom Alzheimerovej choroby boli porovnavané
neparametrickou Tukeyho HSD
metódou. Na porovnanie výkonu čítania medzi
skupinami (norma vs. klinická skupina)
a medzi typmi stimulu (slová vs. pseudoslová)
v obidvoch skupinách autori použili neparametrický
Mann-Whitneyho U-test pre
dva nezávislé výbery na hladine významnosti
α = 0,05. Porovnanie veľkosti vplyvu lexikality
medzi normou a klinickou skupinou
bolo realizované neparametrickým Mann-
-Whitneyho U-testom a na porovnanie veľkosti
vplyvu lexikality medzi tromi skupinami
pacientov s ACH bol použitý neparametrický
Kruskalov-Wallisov test.
Výsledky. Pacienti s ACH majú v porovnaní
Výzkumné studie / 251
s kognitívne intaktnou populáciou signifikantne
horší výkon v hlasitom čítaní slov (U = 2080;
p ˂ 0,0001) i pseudoslov (U = 1966; p ˂ 0,0001).
Vo výkone pacientov s ACH sa preukázal vplyv
lexikality a dominoval profil fonologickej alexie,
čo sú evidentné argumenty na zamietnutie
silnej verzie hypotézy o hĺbke ortografie.
Limity štúdie. Vzhľadom na špecifiká slovenského
jazyka nebola možnosť použiť slová
s nepravidelnou ortografiou, a tak identifikovať
syndróm povrchovej alexie. Vo výskume nebol
meraný reakčný čas pri čítaní, čo by umožnilo
lepšiu identifikáciu vplyvu lexikality v norme aj
v patológii. |
| Klíčová slova: čítanie,
alexia,
transparentný jazyk,
hypotéza o hĺbke ortografie,
demencia pri Alzheimerovej chorobe |
Júlia Čunderlíková,
Jana Marková,
Mária Králová,
Zsolt Cséfalvay
(2016). Čítanie a alexia u slovensky hovoriacich
pacientov s Alzheimerovou chorobou. Československá psychologie, 60(3), 239-251.
| |
| Reading and alexia in patients
with Alzheimer,s disease |
| Aim. The aim of the study was to analyze performance
on tasks of reading words and pseudowords
in patients with Alzheimer’s disease
(AD) and to describe syndromes of alexia in
these patients. The purpose of the research was
to verify the validity of the strong version of
the Orthographic Depth Hypothesis in reading.
Sample. Utilizing tasks of reading words and
pseudowords, 75 patients diagnosed with dementia
in AD of various degrees: mild (32),
moderate (31) and severe stage (12) were examined.
The control group consisted of 80 individuals
without cognitive deficit in the same
age range.
Hypothesis. With increasing severity level of
AD, there is declining performance in reading
tasks. The authors expected that performance
will be characterized by lexicality
effect (better reading of real words than pseudowords)
and that phonological alexia will
predominate in patients with dementia of AD.
Statistical analysis. The Shapiro-Wilk test
verified non-normal distribution of the survey
sample data. The performance of patients with
various degrees of Alzheimer’s disease was
compared to each other by nonparametric Tukey
HSD method. To compare the performance between
groups (control vs. clinical group) and
between types of stimulus (words vs. pseudowords)
in both groups, the nonparametric Mann-
Whitney U-test for two independent samples at
significance level of α = 0.05 was used. The
comparison of the magnitude of lexicality effect
between the control and clinical group was conducted
by use of the nonparametric Mann-Whitney
U-test. Lastly, to compare the magnitude of
the lexicality effect among the three groups of
patients with AD, the nonparametric Kruskal-
Wallis test was used.
Results. Compared to the control group, patients
with AD have significantly worse performance
in oral reading of words (U=2080; p˂0.0001)
and pseudowords (U=1966; p˂0.0001). In the
performance of patients with AD, there was an
observed lexicality effect and a dominant profile
of phonological alexia. These results provide
evidence to reject the strong version of the Orthographic
Depth Hypothesis.
Limits of the study. Due to the specifics of Slovak
language, there was no possibility to use words
with irregular orthography and thus identify the
syndrome of surface alexia. In this study, reaction
time while reading has not been measured
which could have allowed for better identification
of the lexicality effect in the control group
and clinical group. |
| Keywords: reading,
alexia,
transparent language,
Orthographic Depth Hypothesis,
dementia in Alzheimer´s disease
|
|
