Výzkumné studie
Normatívne
presvedčenia, postoje ku konzumácii alkoholu
a konzumácia alkoholu u slovenských vysokoškolákov |
| Štúdia je venovaná jednému z najrozšírenejších
rizikových správaní medzi vysokoškolákmi,
konzumácii alkoholu, na ktorej sa podieľajú
rôzne faktory. Autori sa zamerali na normatívne
presvedčenia a postoje ku konzumácii alkohoVýzkumné
studie / 277
lu. Na základe Teórie ohniska noriem rozlišujú
deskriptívne (percepcia miery konzumácie
alkoholu rovesníkmi) a injunktívne (percepcia
akceptácie konzumácie alkoholu) normatívne
presvedčenia. V rámci štúdií boli preukázané
vzťahy medzi vyššou úrovňou normatívnych
presvedčení, pozitívnejšími postojmi a vyššou
úrovňou konzumácie alkoholu. Väčšina
štúdií uvažuje nad priamymi vplyvmi týchto
premenných na konzumáciu alkoholu a neskúmajú
moderačné vplyvy, resp. pri skúmaní
moderačných vplyvov sa venujú len jednému
typu normatívnych presvedčení a/alebo nezohľadňujú
podiel ďalších premenných (napr.
sociodemografických) na konzumácii alkoholu.
Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať moderačný
efekt normatívnych presvedčení (deskriptívnych
a injunktívnych) vo vzťahu medzi postojom
ku konzumácii alkoholu a frekvenciou
konzumácie alkoholu s kontrolou významných
sociodemografických premenných (rod, vek, socioekonomický
status). Na štúdii participovalo
1938 vysokoškolákov (79,2 % žien; M = 21,7;
SD = 2,16). U študentov bola zisťovaná individuálna
frekvencia konzumácie alkoholu, postoj
ku konzumácii alkoholu, deskriptívne a injunktívne
normatívne presvedčenia týkajúce sa
väčšiny vysokoškolákov. Na štatistickú analýzu
dát boli využité t-testy a lineárna regresia. Preukázal
sa moderačný efekt deskriptívnych, ale
nie injunktívnych normatívnych presvedčení.
Vysokoškoláci s nižšou úrovňou deskriptívnych
normatívnych presvedčení majú nižšiu frekvenciu
konzumácie alkoholu na všetkých úrovniach
postojov v porovnaní s tými, ktorí majú vyššiu
úroveň deskriptívnych normatívnych presvedčení.
Vzťah medzi postojom ku konzumácii
alkoholu a frekvenciou konzumácie alkoholu je
odhadovaný ako silnejší medzi vysokoškolákmi
s vyššou úrovňou deskriptívnych normatívnych
presvedčení. Ďalej sa ukázalo, že častejšia konzumácia
alkoholu je vo vzťahu s nižšou úrovňou
injunktívnych a vyššou úrovňou deskriptívnych
normatívnych presvedčení, s pozitívnejšími
postojmi ku konzumácii alkoholu, mužským
rodom a vyšším príjmom. Zistenia štúdie sú využiteľné
v rámci prevenčných a intervenčných
programov. |
| Klíčová slova: normatívne presvedčenia,
postoje,
konzumácia alkoholu,
vysokoškoláci |
Monika Brutovská,
Oľga Orosová,
Ondrej Kalina (2016). Normatívne
presvedčenia, postoje ku konzumácii alkoholu
a konzumácia alkoholu u slovenských vysokoškolákov. Československá psychologie, 60(3), 266-277.
| |
| Normative beliefs, attitude toward
alcohol use and alcohol use among Slovak university students
|
| Objective. To explore the moderation effect of
normative beliefs (injunctive and descriptive) in
the relationship between attitude toward alcohol
use and frequency of alcohol use while controlling
for socio-demographic variables (gender,
age and socioeconomic status).
Sample and setting. 1938 university students
(79.2% females; M=21.7; SD=2.16) participated
in the study. The students were surveyed on
their frequency of alcohol use, attitude toward
alcohol use, descriptive and injunctive normative
beliefs.
Hypotheses. The authors assumed that the different
level of normative beliefs (descriptive and
injunctive) influences the relationship between
attitude toward alcohol use and individual frequency
of alcohol use.
Statistical analysis. T-tests and linear regressions
in SPSS 21.0 were used for the data analysis.
Results. The moderation effect of descriptive
but not injunctive normative beliefs in the relationship
between attitude toward alcohol use
and frequency of alcohol use was demonstrated,
although higher injunctive normative beliefs
contributed to more frequent alcohol use. Similarly,
a more positive attitude toward alcohol use
as well as male gender and higher income were
associated with more frequent alcohol use.
Study limitation. The use of self-report measures
and cross-sectional design represent the main
limits of the study. |
| Keywords: normative beliefs,
attitudes,
alcohol use,
university students
|
|
