Metodické studie
Faktorová
analýza testu prosociálneho morálneho uvažovania
u 11–12 ročných žiakov |
Ciele výskumu. Štúdia sa zaoberá kognitívnovývinovým
konceptom prosociálneho morálneho
uvažovania (Eisenbergová, 1969), v ktorom
ide o rozvinutie teórií morálneho usudzovania
(Kohlberg, Rest) špecifickou orientáciou na
prosociálne morálne dilemy. Z konceptu vychádza
formát výskumného nástroja PROM (Carlo,
Eisenberg, Knight, 1992), ktorý je predmetom
tejto štúdie. Cieľom práce bolo zistiť faktorové
rozloženie položiek testu na skupine respondentov
a komparovať ho s pôvodným konštruktom.
Sekundárne autorov zaujímala tiež analýza vnútornej
konzistencie novo vzniknutých škál, resp.
preskúmanie medzipohlavných rozdielov v morálnom
zdôvodňovaní chlapcov a dievčat.
Výskumný súbor a metódy. Výskumný súbor
tvorili žiaci 6. ročníka základných škôl
v západoslovenskom regióne (N = 331, priemerný
vek 11,9; 49,1 % dievčat). Metódou
zberu dát bol nástroj Prosocial Reasoning Objective
Measure – PROM (Carlo, Eisenberg,
Knight, 1992), ktorý meria prosociálne a morálne
uvažovanie.
Výskumné otázky. Aké je faktorové rozloženie
položiek testu PROM na skupine žiakov 6. ročníkov
základných škôl na Slovensku.
Štatistická analýza. Autori použili exploračnú
faktorovú analýzu pomocou extrakcie Maximum
likelihood a metódy rotácie Direct Oblimin
a korelačné matice (Pearsonov korelačný
koeficient). Autori realizovali tiež analýzy na
úrovni deskripcie a zisťovali koeficient internej
konzistencie škál (Cronbachova alfa).
Výsledky. Prvá exploračná faktorová analýza
potvrdila pôvodný 5-faktorový model, aj keď sa
objavili určité diskrepancie medzi novo vzniknutým
a pôvodným modelom. Po vylúčení prvého
príbehu, ktorý sa zdal byť problematický,
bola z analyzovaných dát získaná 4-faktorová
štruktúra. V porovnaní s pôvodným modelom,
3 kategórie (2. na schválenie orientované;
3. hedonistické a 4. na potreby orientované uvažovanie)
adekvátne zapadajú do novovzniknutej
štruktúry. Prvý faktor je však zložený z dvoch
pôvodných kategórií – internalizované a stereotypné
uvažovanie (r = 0,471, p < 0,001).
Limity. Zámerný nereprezentatívny výber. Niektoré
dáta boli zbierané učiteľmi, nie administrátormi.
Problematická škála lži. |
| Klíčová slova: prosociálne morálne uvažovanie,
PROM test,
exploračná faktorová analýza |
Martin Brestovanský, Peter Kusý, Matúš Adamkovič (2016). Faktorová
analýza testu prosociálneho morálneho uvažovania
u 11–12 ročných žiakov. Československá psychologie, 60(5), 455-467.
| |
| Factor analysis of the Test
of prosocial moral reasoning in 11–12 years old students |
Objectives. The study deals with the cognitive
development concept of prosocial moral
reasoning (Eisenberg, 1969) derived from
Kohlberg,s and Rest,s theories of moral reasoning.
Measurement tool based on this concept is
called Prosocial Reasoning Objective Measure
– PROM (Carlo, Eisenberg, & Knight, 1992).
The purpose of the study was to investigate the
test items factor structure and to compare the
obtained results with the original structure. The
second goal was to analyse the internal consistency
of possibly created new scales. Lastly, this
study sought to investigate the sex differences in
moral reasoning.
Sample and setting. Research sample included
6th grade primary school students (N=331,
Mage=11,9; 49,1% females).
Research Question. The main question was:
what is the factor structure of PROM items in
Slovak 11–12 years old students?
Statistical analysis. Exploratory factor analysis
via Maximum likelihood extraction and Oblimin
method for rotation was used. Descriptive
statistics and correlation matrices (Pearson,s
coefficient) as well as the internal consistency
(Cronbach,s alpha) of the scales were analysed.
Results. First exploratory factor analysis resulted
in the 5-factor model, even though there
were discrepancies between obtained and original
model. 4-factor structure was obtained after
excluding the first story, which seemed to
be problematic, from the analysed data. Three
categories of the original 5-factor model,
(2. approval-oriented, 3. hedonistic, and
4. needs-oriented) fit well with the collected
data. The first factor is composed from two original
items: internalised and stereotyped (Pearson
correlation: r=0,471, p<0,001).
Study limitation. Some data were collected by
teachers, not by administrators. The order of the
PROM stories was not randomized for each participant.
Problematic usage of the lie/nonsense
scale. |
| Keywords: prosocial moral reasoning,
PROM measure,
exploratory factor analysis
|
|
