V januári 1997 autori na pode Akadémie Policajného zboru uskutočnili výskum krádeží vlámaním do bytov, v rámci ktorého skúmali názory poškodených občanov na viktimologické, kriminalistické, trestno-právne a preventívne otázky krádeží vlámaním do bytov. V rámci viktomologických otázok krádeží vlámaním do bytu bolo skúmané prežívanie vlámania zo strany poškodeného, ako sa poškodený občan vyrovnáva s touto nepríjemnou udalosťou, miera primárnej a sekundárnej viktimizácie, strach z ďalšieho vykradnutia - pocity bezpečia, závažnosť krátkodobých a dlhodových zdravotných a psychických problémov súvisiacich s vlámaním, i otázka, kto poškodenému najviac pomohol. Bolo zistené, že krádež vlámaním do bytu je pre občana trauma spojená s krátkodobými i s dlhodobými zdravotnými a psychickými problémami. Bezprostredne po vlámaní prežívajú poškodení najčastejšie prekvapenie, pocit strachu a úzkosti; u vyše polovice poškodených aj po dlhšom časovou období pretrvávajú ťažkosti, najmä psychické problémy, strach a úzkosť, ale aj bolesti hlavy, žalúdka, nespavosť, depresie. Najväčšiu pomoc pri prekonávaní ťažkostí poskytla poškodenému jeho rodina, Policajný zbor, susedia, priateľ, priateľka, avšak len v malej miere išlo o inštitucionalizovanú pomoc odborníkov - advokátov, právnikov, psychológov, psychiatrov, lekárov. Poškodení občania sa domnievajú, že z hľadiska zlepšenia starostlivosti o obete trestných činov je potrebné zlepšiť prácu súdov a Policajného zboru, a riešiť finančné odškodnenie obete tiež príspevkom zo strany nadácií a združení. Potreba vytvoriť takúto službu na pomoc poškodeným dokladuje i nespokojnosť občanov s prácou PZ pri vešetrovaní prípadu i súdnom prejednávaní veci, priameniaca často z nedostatočnej informovanosti o činnosti a postupe súdov a Policajného zboru. Vo výskume sa tiež prejavila zmena postojov poškodených po vykradnutí bytu, najmä vo vzťahu občan - polícia, v pocite bezpečnosti pred zločinom i v celkovom vzťahu k ľuďom a okoliu. Poškodení začali menej doverovať Policajnému zboru, súdom a prokuratúre; táto udalosť sa odrazila v ich správaní k iným ľuďom. Znížil sa ich pocit bezpečia, avšak začali viac dbať o svoju bezpečnosť a ochranu svojho majetku; u niektorých sa naopak zvýšila ich dovera k Policajnému zboru a spokojnosť s činnosťou PZ pri vyšetrovaní ich prípadu. Ukázalo sa vhodné zvýšiť pomoc poškodeným občanom na profesionálnej úrovni založením združenia na pomoc obetiam trestných činov, ktoré by participovalo nielen na zmierňovaní následkov trestných činov, ale najmä na prevencii viktímnosti: vydávaním informačných materiálov, časopisov, priamym kontaktom s občanmi, vstupmi do masmédií a priamou pomocou občanom poškodeným trestnými činmi. |